Chiara Bersani premieňa ikonické baletné sólo “Umierajúca labuť” a vytvára ho nanovo – cez svoje telo, hlas a pohyb.

L’ANIMALE (Zviera)

Zviera je nehybné. Zviera je dom. Zviera je pamätník padlým. Zomrelo aj zviera? Nie. Zviera bolo pod stolom, keď sa všetko zrútilo. Cestuje zviera?

Nie. Je tu priveľa trosiek. Mohlo by sa zraniť. Ešte viac? To už znamená smrť. Zviera cíti duchov. Zviera si ich vybralo.

Ak sa chcete stretnúť so zvieraťom, musíte požiadať o povolenie.

Chiara Bersani

V L’Animale tanečníčka Chiara Bersani reintepretuje sólo Umierajúcej labute, ktoré v roku 1905 pôvodne pripravil Michel Fokine pre legendárnu Annu Pavlovovu. Umelkyňa prechádza tradíciou, zrádza ju a prekračuje, aby ju mohla konfrontovať prostredníctvom vlastného tela a hlasu. Hovorí sa, že každé uvedenie Umierajúcej labute je zároveň rovnaké aj odlišné, formované originalitou každého tela, ktoré ju interpretovalo. Chiara Bersani začína práve od vlastného tela, ktoré sa v L’Animale (Zviera) stáva kľúčovým dramaturgickým centrom, z ktorého vychádzajú všetky scénické prvky a do ktorého sa zároveň zbiehajú: pohyb, zvuk, svetlo.

Čo sa stane, keď pri pohľade do hlbokej noci dokážeme prostredníctvom spevu rozpoznať sami seba? Vokálna dramaturgia čerpá inšpiráciu z náhodne vznikajúcich zvukových krajín Johna Cagea. Priestor sa stáva hutným prostredím, v ktorom sa pohyb, farby, prúdenie vzduchu a zámery stávajú telom toho, čo bolo, čo rastie, mení sa, mizne, premieňa a transmutuje na ducha.

Okrem javiskovej verzie bola inscenácia v rokoch 2021 až 2026 uvedená v rôznych formátoch, z ktorých mnohé vznikli priamo pre konkrétne miesto a v prírodnom prostredí. Taktiež predstavenie v DK Zrkadlový háj bude pracovať so špecifickou architektúrou budovy, pôjde tak o predstavenie na pomedzí javiskového uvedenia a site-specific riešenia.

CHIARA BERSANI

Chiara Bersani je talianska performerka a choreografka, ktorá skúma politiku tela a jeho vzťah k spoločenským naratívom. Vo svojej tvorbe vychádza z konceptu „politického tela“ a venuje sa aj otázkam prístupnosti umenia pre ľudí so zdravotným znevýhodnením.

Jej dielo Gentle Unicorn je súčasťou siete Aerowaves a v roku 2018 zaň získala cenu Ubu pre najlepšiu performerku do 35 rokov. V diele Sottobosco (Undergrowth) skúma vzťah medzi telami ľudí so zdravotným znevýhodnením a prírodnou krajinou.

V roku 2020 spoluzaložila združenie Al.Di.Qua.Artists, ktoré sa venuje postaveniu umelcov a umelkýň so zdravotným znevýhodnením v scénickom umení. V roku 2023 predstavila v Kunsthaus Baselland svoju prvú samostatnú výstavu v európskej inštitúcii, Deserters. V roku 2025 získala ANTI Festival International Prize for Live Art vo Fínsku.

Bersani je spolu s Giuliou Traversi kurátorkou sezóny Spazio Kor v Asti a hosťujúcou kurátorkou festivalu Bastards v Trondheime. V roku 2026 bola nominovaná na Salavisa European Dance Award (SEDA) a podieľala sa ako performerka a konzultantka na otváracom ceremoniáli zimných paralympijských hier Milano-Cortina 2026. V rokoch 2025 – 2027 je rezidenčnou umelkyňou Triennale Milano Teatro.

Autorstvo a účinkuje: Chiara Bersani

Scéna a svetelný dizajn: Valeria Foti v spolupráci s Exit Visual Builder, Richardom Gargiulom a Sergiom Seghettinim
Vokálna dramaturgia: Francesca Della Monica
Dramaturgické poradenstvo: Giulia Traversi
Kreatívne poradenstvo: Marco D’Agostin / Elena Giannotti
Propagácia a manažment: Giulia Traversi
Podpora kreatívneho procesu: Federica Della Pozza
Logistika a koordinácia: Eleonora Cavallo
Administratíva: Chiara Fava
Produkcia: corpoceleste c.c.0.0 # 

Koprodukcia: Swans never die – projekt Lavanderia a Vapore, Piemonte dal Vivo, Coorpi, Didee Arti e Comunicazioni, Mosaico Danza a Zerogrammi; Operaestate Festival Veneto a CSC Bassano del Grappa; Triennale Milano Teatro; Fondazione Teatro Grande di Brescia; Festival Bolzano Danza – Fondazione Haydn; Gender Bender Festival; Memory in Motion – Re-Membering Dance History (Mnemedance) – Università Ca’ Foscari Venezia; DAMS – Università degli Studi di Torino; Azienda Speciale Palaexpo – Mattatoio, Progetto Prender-si Cura; s podporou Centrale Fies (Dro) a Fabbrica Europa (Florencia).

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia